Vyber z letného bufetu: Zmrzlinová kráľovná od Susan Jane Gilmanovej

Pred letnými prázdninami mám vo zvyku zabehnúť si do mestskej knižnice a chovať sa tam ako nenažraný hotelový hosť s pobytom typu all inclusive. To jest: riadne sa nažrať. A čo taká knižná žranica znamená? Nuž, nabrať si kníh, koľko v aktuálnej kabelke, prípadne eko taškách schovaných v tej kabelke odnesiem. Pri mojej aktuálnej telesnej konštrukcii a kondičke to znamená štandardne takých dvadsať kníh. Na leto aj viac, ale aj keď mám čas čítať, nie vždy to znamená, že sa ku každej aj dostanem. Každopádne, moja obľúbená sekcia je Dnes vrátené – čiže čerstvo vrátené, neprehliadané, čítané. Čo znamená, že niečo na nich musí byť, no nie? No áno.

Často ide o knihy tzv. čítavé. Nemusia to byť hneď vyslovene "nenáročné" knihy, skôr knihy, ktoré nemožno tak ľahko spustiť z ruky. Napríklad, doteraz ma prekvapuje, že Gentleman v Moskve bolo o čosi namáhavejšie sústo, než som očakávala. Nie neznesiteľne náročné, to vôbec nie, ale mal nejakú pridanú hodnotu, väčšiu ako som čakala, keďže si niesol nálepku Bestseller.

Z podobného súdka pochádza aj knižka (no, knižka – skôr buchľa, 500 strán je na to dostatočná kvalifikácia, hoci mám za sebou už dávno aj Vojnu a mier, aby ste si nemysleli) s názvom Zmrzlinová kráľovná. To znie tak pekne, tak letne, tak dovolenkovo. A áno, čosi na tom bude. Ale nevylučuje sa to s tým, že podľa môjho skromného názoru, tak ako Gentleman, aj Zmrzlinová má nejakú pridanú hodnotu. To ma veľmi teší, lebo môžete čítať ľahko a zároveň kvalitne.

Tak sa na tú Zmrzku teda vrhnime.

Začína to drsne. Päťročná Malka Trejnovská odchádza s rodičmi z Ruska do USA a krátko na to ju v New Yorku prejde kôň. Je rok 1913 a rodičia si deti nehýčkajú ako dnes. Ocino od rodiny zdúchol už dávno a milá mamina povedala (nie sama sebe, ale rovno pred zmrzačeným deckom), že načo jej bude dcéra, ktorá nielenže je zmrzačená, ale navyše už predtým bola škaredá.

To je dosť bolestný moment v knižke. To jej vám je fakt sakra ľúto.

Našťastie sa jej ujme zmrzlinár Dinello, ktorý ju zrazil a naučí ju vyrábať pravé talianske gelato. Mňam. To už sa vám zbiehajú slinky. A história sa začína sypať. Moment španielskej chrípky je vám teraz po korone zúfalo povedomý:

Brzy na podzim roku 1918, kdy jsem nastoupila do páté třídy, se na oknech a dveřích v naší čtvrti začala objevovat varovná znamení a na sloupy pouličních lamp daly úřady vylepit letáky, které doporučovaly, aby se lidé přestali shromažďovat. Hospody, biografy, cukrárny a zmrzlinárny v drugstorech, dokonce i kostely zely najednou prázdnotou. Nikdo nevěděl, jaká nemoc přesně nás postihla, jen že vždycky člověka přepadne zničehonic a prvními příznaky jsou kašel a horečka.

Místní noviny Il Progresso naléhaly na rodiče, aby dbali příkazů hygienické služby. Pro děti bude lepší, když nebudou běhat bez dozoru na ulicích a budou pěkně sedět ve škole. Ale každý den bylo stále víc školních lavic prázdných a na opuštěném dvoře se prohánělo jen suché listí. Beatrice začala kašlat a do našeho domu přišli s rouškami pŕes obličej lidé ze zdravotního oborů. Pamatuju se, že Rocco brečel, já měla pocit, že mi po zádech škrábou ledové pařáty, cvakaly mi zuby a v krku se mi dělaly hleny, které mě hrozilly zadusit. Když jsem se rozkašlala, zdálo se mi, že mám zase zlámaná žebra. Někdo nalepil na dveře našeho bytu varování. (str. 167)

Neveriacky som na to zízala. Toto že Gilmanová napísala v roku 2013? Ale čo ma má na tom čo prekvapovať – epidémie sa diali, to len my sme takí zhýčkaní, že si hovoríme,  čoho sa to na nás Fortuna dopustila. Späť k príbehu.

Malka sa nezžíva s talianskymi zmrzlinármi ľahko. Dúfa, že sa ešte niekedy stretne so svojou pravou rodinou, lenže tá sa rozpadá a rozpadá sa na prach. Ešte sa jej podarí stretnúť sa s mladšou sestrou Florou, dozvie sa, že matka sa dostala do blázinca a staršia sestra zomrela. Keď aj Flora zmizne v nedohľadne, Malke nezostáva nič iné, ale sa so svojou situáciou zmieriť – nechá sa pokrstiť na katolíčku a prijíma nové meno: Lillian po herečke Lillian Gish. Inak, že to bola krásavica. O Malke, vlastne Lillian, sa to povedať nedalo. Ale prekvapivo si našla muža krásneho ako Errol Flynn. Aspoň tak naňho všetci v knihe odkazovali.

A tak Lillian a Albert (to je meno jej muža, nie Errol) po tom, čo dostanú kopanec od vlastnej nevlastnej rodiny, začnú jazdiť po USA a predávať zmrzlinu, vybudujú hotovú franšízu a sú slávni a bohatí. Sú tam kadejaké prešľapy a prúsery, ale držia spolu, hoci Lillian má paranoju, že ju jej krásny manžel opustí pre nejakú krásavicu. Spoiler: neopustí. Držia spolu až do jeho 75. narodenín, keď mu nachystá veľkú veľkú veľkú oslavu a on ju zavolá na obed, no ona začne vystrájať kvôli... dačomu, už si nepamätám... a on z toho dostane infarkt a zomrie. Lillian si to neodpustí a začne sa chovať zhýralo, čo ju nakoniec privedie až k súdu. Tam sa chová ako cool babka, ktorá si ešte pred pojednaním zapáli jointa.

Celkovo je to sranda. Bavilo ma to. A to som si k tomu nemusela ani štrajchnúť jointovej zmrzliny. Lillian je postava, ktorá sa dostane do hlavy. "No tak ma zastreľte," tak znie jej hláška. Až do polovice som si ju ani neuvedomila, až keď ju začali omáľať v reakcii na jej prvú reklamu proti obrne. Keď si to človek začne uvedomovať, snáď mu to aj môže vadiť – mne to príde vtipné. Úplne som videla babku, ako rozhadzuje rukami: "No tak ma zabite, ale..."

Uvažujem, že do svojej osobnosti by som mohla zahrnúť čosi podobne otravné. Až budem v dôchodku a nebudem mať čo iné na práci, než kibicovať ľudí a žiadať ich, aby mi doniesli gin až k bazénu.