Feminizmus vo viktoriánskom korzete: Kvítek karmínový a bílý

Kvítek karmínový a bílý (najprv som sa nazdala, že šlo o jemný odkaz na Dámu s kaméliami, ktorá nosila biele kvety v čase, keď bola pre záujemcov dostupná a červené v tie dni mesiaca, keď... nebola, ale v skutočnosti názov pochádza z básne Alfreda Tennysona) má viac než 900 strán. To sú pokojne aj tri, štyri knihy dohromady. A v mojom prípade šlo zhodou okolností o dlhodobý záväzok.

Rozhodne nemám vo zvyku čítať jednu knihu celé týždne. Obyčajne u nich otáľam, lebo ich prekladám inými knihami, vytváram z nich pomyselný komplikovaný sendvič (a asi až príliš často rozmýšľam o knihách ako o jedle, hm). Každopádne, navzdory pôsobivému rozmeru chrbátu Kvítku som sa nazdávala, že ho zhltnem do týždňa... maximálne troch.

Vytvorila som si o ňom celkom neopodstatnene predsudok, že sa jedná o frivolnejšiu a teda ľahko stráviteľnú literatúru, na hranici s harlekýnkou, respektíve množstvom harlekýnok – lenže Kvítek ma milo prekvapil. Áno, sexuálne scény v ňom zaberajú časť miesta, ale podstatne menšie, pokiaľ sa to percentuálne rozráta, z tých 900 strán tvorí erotický obsah dohromady snáď tak päť strán, nanajvýš desať. Michel Faber sa oveľa dôkladnejšie zaoberá svojimi postavami a vývojom ich vzájomných vzťahov.

Ako napovedá anotácia, príbeh sleduje spoločenský vzostup mladučkej prostitútky Sugar. Na začiatku príbehu má osemnásť, ku koncu dvadsať rokov. Jej matka, bordelmamá pani Castawayová, ju do sveta prostitúcie hodila už v jej trinástich. Sugar sa uchytila a stala sa jednou z najvyhľadávanejších prostitútok v Londýne, ale dôvodom jej excelencie v tomto smutnom odvetví nie je žiadna "radosť" z práce, ako si jej zákazníci zvyknú namýšľať – je to obyčajná túžba prežiť. "Urobím čokoľvek, čo chcete," sľubuje Sugar a v duchu si hovorí, že radšej sa podvoliť a žiť, než vzdorovať a umrieť.

Toto povolanie v nej samozrejme vyvoláva traumy a preto si vedie pomyselnú vendetu tým, že sama píše krvavý román s názvom Pád a vzostup Sugar. Tam prototypy svojich zákazníkov s chuťou a kreativitou vraždí. Popravde, nemám jej to za zlé. Popravde... aj mne to dodalo určité zadosťučinenie.

Sugarin život sa ale zásadne zmení, keď si na ňu priemyselník William Rackham zaplatí výhradné právo. Z nevestinca si ju vysťahuje do moderného bytu a následne aj k sebe domov ako guvernantku pre svoju dcéru. S veľkými výhodami však prichádza aj strach, že o ne príde – chce byť Williamovi bližšie, ale ten má menej a menej času, keďže prebral rodinný podnik, aby si mohol Sugar patrične udržiavať. Jeho vášeň vyprcháva, ako rastie jeho istota, že má Sugar v hrsti. To si ona veľmi dobre uvedomuje, ale nemôže tomu zabrániť. Miesto milenky sa stáva skutočnou matkou jeho dcéry – koniec je otvorený, v prvom náčrte vraj zahynula pod kolesami kočiara, ale vo výslednom vydaní je len načrtnutý únik Sugar s malou Sofiou a čitateľ si môže celkom slobodne predstavovať, že to dopadlo dobre.

William Rackham je presne typ postavy, ktorá je priam stvorená k tomu, aby ju čitateľ nenávidel – keď ho prepadli a na pohľad zabili, mala som z toho úprimnú radosť veľmi naivného čitateľa! Lenže... och, nie, on žije! Vedľajšie postavy sú zaujímavé a bohato vykreslené – Rackhamova "bláznivá" manželka Agnes žije svoj vlastný život plný menších i väčších extravagancií, jeho nábožensky založený brat Henry a jeho čisto platonická priateľka Emmelína Foxová zachraňujú "padlé ženy", medzi ktorými sa ukazuje hlavne Sugarina kamarátka z horších čias Charlotte (paradoxne, prvých sto strán je venovaných práve jej, Sugar poznávame akýmsi okruhom).

Hoci som najprv písala, že sexuálnych scén nie je v pomere s celkovým rozsahom až tak veľa, jedna z mojich výhrad voči tejto knihe znie: všetko je tu o sexe! Je to paradox... Lenže ide mi skôr o princíp, ktorým sa riadi tento fiktívny svet. Ešte aj takí svätuškári ako Emmelína a Henry sú v ňom nadržaní – jeden na druhého teda, ale aj tak. Nevadil by mi aspoň náznak asexuality. Lebo aj takí ľudia sú. Na druhej strane, kniha aspoň tu a tam zmieni existenciu mužských prostitútov (a vo viktoriánskom svete to asi neboli ženy, čo v ich klientele prevládali) a dokonca i homosexuálny vzťah dvoch fotografov sa objaví ku koncu knihy.

Ale sex predáva. Asexualita (haha, slovná hračka) nie.