Výber z letného bufetu II: Kam asi zmizla Bernadetta

Úkosom som zachytila informáciu, že sa chystá sfilmovaná verzia knižky, ktorá ma svojou obálkou upútala už pred pár rokmi – Kde se touláš, Bernadetto od Marie Sampleovej. Keďže na nej bola graficky neutrálna tvár, ktorú z dobrej polovice zakrývali gargantuovské slnečné okuliare, nazdala som sa, že ide o akúsi podobu Audrey Hepburn a že hlavná postava sa ju zúfalo snaží kopírovať. (Táto úvaha plne fungovala pri knihe od Lucy Holliday: Noc s Audrey Hepburnovou, hoci uznávam, že ani názov nebol práve subtílny.) Nuž, v tomto prípade som sa nemohla viac mýliť. S radosťou uznávam, že Bernadetta Foxová, ako znie plné meno titulnej hrdinky, je plnovýznamovou postavou, ktorá je schopná stáť na vlastných nohách. A to úplne bez pomoci, ba i bez zmienky o Audrey. Vlastne, postava menom Audrey tam figuruje, ale je to taká mrcha, že so sladkou Hepburnovou si ju nik spojiť nemôže.

Ale späť k príbehu. Pätnásťročná Bee prinesie domov čisté jednotky a začne sa dožadovať sľúbenej odmeny: výletu do Antarktídy. Pre rodičov, Bernadette a Elgina, to z finančného hľadiska nie je nemožné. Sú to zhodou okolností géniovia, ktorí sú vďaka grantom, štipendiám a Microsoftu za vodou. Napriek tomu bývajú v schátralej budove bývalej dievčenskej školy. Bernadette len nerada svoj priestor opúšťa, trpí agorafóbiou a k ľuďom cíti vo všeobecnosti skôr odpor než sympatie. Rieši to tak, že si zaplatí virtuálnu asistentku Mandžúlu, ktorá za ňu všetko vybaví. Beeino želanie ísť do Antarktídy v nej vyvoláva veľké úzkosti a začína sa chovať čoraz nevyspytateľnejšie. Úprimne, neprispieva k tomu ani otravná susedka Audrey Griffinová, ktorá si zmyslí, že kríky z Bernadettinho pozemku môžu zničiť jej večierok a tak dochádza k otvorenému konfliktu. Kruh okolo Bernadetty sa zužuje, jej muž pod nátlakom "otravných múch" (tak výstižne ich nazýva Bernadette) dochádza k názoru, že Bernadette to nemá v hlave úplne v poriadku, čomu neprispeje ani fakt, že Mandžúla vôbec nie je neškodná Indka, ale ruská mafia. A tak Bernadette nečakane zmizne zo svojej kúpeľne, práve keď si po ňu prišli z psychiatrickej nemocnice...

Príbeh sa krásne rozvíja a podáva portrét nekonvenčnej a zaujímavej ženy, ktorú som okamžite videla ako Cate Blanchett. Možno vďaka tomu filmu, z ktorého som zatiaľ videla len trailer, alebo proste preto, že sa na to svojou charizmou fakt hodí. Bernadette je geniálna architektka, ktorej utlmená tvorivosť nijako neprospieva. Dokonca sa stáva vyslovene "hrozbou pre spoločnosť". V Bernadette je skrátka niečo, čo musí za každú cenu vyjsť von. Keď netvorí, keď nerieši problémy, keď stagnuje, môže zničiť celý svet. A to je idea, ktorá ma naprosto uchvátila. Z Bernadette sa tak stáva nefunkčná sociopatka, zahltená obavami a úzkosťami z bežného života. Jej partner Elgin je natoľko zahltený svojou vlastnou genialitou, ktorá našla uplatnenie v Microsofte, že si to takmer ani nevšimne. Jediný, kto si v rodine udržal zdravý rozum, je ich dieťa Bee, ktorá sa vlastne vychovala viac-menej sama. Hoci sama je v podstate tiež génius (aká to zhoda okolností), na rozdiel od rodičov je stále dostatočne vnímavá a empatická, aby sa nenechala pochovať vo svojom vlastnom egu. To je v podstate malý zázrak, keď sa vezme do úvahy, s akými rodičmi vyrastala.

Knižka nerozpráva len komicko-melancholický príbeh dysfunkčnej rodiny, ale zároveň si robí srandu z premotivovaných rodičov, pre ktorých je postup na spoločenskom rebríčku dôležitejší než ich vlastné deti. A samozrejme, tými deťmi všetky svoje zámery maskujú – veď to robia pre ich dobro! Pre ich dobro zakrývajú skutočnosť, že im pred nosom rastú malí rozmaznaní frackovia, ktorí pred nimi okato rozbíjajú automaty na sladkosti, predávajú drogy, či tyranizujú svoje okolie. Keď sa povie Seattle, automaticky sa mi vybavuje seriál Frasier a to, ako sa Frasier s Nilesom neustále snažili šplhať po spoločenskom rebríčku vyššie a vyššie, bez ohľadu na to, ako veľmi sa môžu strápniť. Bernadette sa tiež odohráva v Seattli, neviem, či tam sú tieto snahy výraznejšie než inde v USA alebo je to len zhoda okolností... ale tým samozrejme nechcem tvrdiť, že je to vec len Seattlu, či len USA, to ani náhodou. Možno mi to nie je až tak blízka téma, lebo v mojom okolí nik neriešil to, ako prestížna je tá a tá škola – naopak, na Slovensku riešime skôr opačný problém, a to, ktorá škola je dostatočne reálna v tom zmysle, aby neposkytovala kúpené tituly. Možno tento problém prichádza až s takým edukačným systémom, kde vysoká škola nerastie v každej druhej dedine. Alebo sa nachádzam na spoločenskom rebríčku príliš nízko, aby som si všímala snahy rodičov dostať svoje decká na prestížne školy. Alebo! Alebo je to skrátka tým, že nemám deti a svoje vzdelanie som si už od základnej školy viac-menej vždy riešila sama, zatiaľ čo rodičia stáli obďaleč ako nemá podpora. V tom najlepšom slova zmysle.

Každopádne, Bernadette je vcelku nekonvenčná knižka. Nejde len o hlavnú hrdinku, ktorá má podľa mňa všetky atribúty nanajvýš zaujímavého charakteru (čo je podľa mňa mimoriadne vzácne), ale aj samotná forma knižky je zameraná na ilúziu autenticity. Čo tým myslím? Mám na mysli to, že spisovateľka Marie Sempleová urobila naozaj všetko pre to, aby to vyzeralo ako album výstrižkov, zápiskov a konverzácií, ktoré dala dokopy patnásťročná Bee, keď hľadala svoju mamu. Ja som tomu úprimne veľmi neverila, hlas Bee mi znel príliš vyspelo, akokoľvek geniálna mala na svoj vek byť, avšak napriek tomu sa mi to čítalo veľmi dobre a chytilo ma to tak, že som to zhltla za jeden horúci deň ako takú antarktickú pochúťku a celkom fajne ma to schladilo.