Zut alors! – pozlátený Gentleman v Moskvě
Gentleman alebo džentlmen? To je otázka. A slovenská kodifikácia vyniesla rozsudok: džentlmen. Na Najvyšší súd to nepôjde, ale darmo... kole mi to zrak. To však nebol dôvod, prečo som siahla po českom preklade, ktorý znie – ako ste už iste uhádli – práve Gentleman v Moskvě. Neviem si pomôcť, skrátka sa mi na to "G" lepšie pozerá.
(Zároveň som na základe tohto došla k záveru, že písmeno "dž" mi v slovenskej abecede pripadá ako to najškaredšie. Takže si len predstavte, čo so mnou robí "džendžer". Je to gender!!!)
Dôvod, prečo som siahla po českej verzii, je prostý: taká mi prišla pod ruku. Zápletka románu znie jasne. Gróf Alexander Rostov je boľševikmi odsúdený na domáce (hotelové) väzenie. Vytiahne päty z hotela a bude na mieste zastrelený.
Nuž, nedá sa nepripomenúť paralelu, ktorá nám s vymysleným príbehom vznikla v marci. Kniha pasuje ku karanténe ako víno, škoda len, že sa ku mne dostala až mesiace po. Knieža je zavretý na desaťročia, čo znie desivo, na druhej strane, hotel Metropol, kde v dobe svojho odsúdenia pobýval, je dostatočne rozľahlý a spoločensky živý, takže o dej nie je núdza. Grófa stretávame ako mladého muža, čo má niečo cez tridsať, lúčime sa s ním ako so starým pánom. Napriek obmedzenému pohybu stretáva pestrú škálu vedľajších postáv: mrštného maitre d' Andreja, mrzutého kuchára Emila, ale ženské postavy popri grófovi tiež kvitnú. Zaujímavý rozvoj ponúka postava herečky Anny, z ktorej sa stáva grófova partnerka vo voľnom pomere – mám rada, keď vzťahy v knihách fungujú neštandardne a predsa z nich sála láska. Okľukou sa z grófa stáva otec a to nanajvýš nečakaným spôsobom; vyššie spomenutá dáma s tým však nemá nič spoločné. Napriek neštandardným vzťahom sa vytvára pomerne funkčná hotelová rodina, kde každý má svoje miesto. Opraty drží v rukách skúsený gróf, z ktorého si možno brať vskutku príklad, pokiaľ ide o nezlomnosť ľudského ducha. Ako hlása heslo na českej obálke: "Ozajstné bohatstvo nosíme v sebe."
Inšpiratívne mi prišli hry, ktoré gróf vymýšľa pre seba a svoju dcéru. Teda, konkrétne jedna, ktorou si krátili čakanie na jedlo v reštaurácii:
"Hra Zut, kterou si sami vymysleli, měla jednoduchá pravidla. Hráč číslo jedna navrhl kategorii s podmnožinou předmětů – například strunné hudební nástroje, slavné ostrovy, nebo okřídlená stvoření kromě ptáků. Pak se hráči postupně střídali, a to až do chvíle, kdy jeden z nich v rozumném časovém rozmezí (řekneme zhruba půl třetí minuty) nedokázal přijít s dalším příkladem. Zvítězil hráč, který vyhrál dvě ze tří klání. A proč se hře říkalo Zut? Protože výraz Zut alors! byl podle hraběte jediným vhodným zvoláním tváří v tvář drtivé porážce." (s. 347)
Nuž, nedá sa nepripomenúť paralelu, ktorá nám s vymysleným príbehom vznikla v marci. Kniha pasuje ku karanténe ako víno, škoda len, že sa ku mne dostala až mesiace po. Knieža je zavretý na desaťročia, čo znie desivo, na druhej strane, hotel Metropol, kde v dobe svojho odsúdenia pobýval, je dostatočne rozľahlý a spoločensky živý, takže o dej nie je núdza. Grófa stretávame ako mladého muža, čo má niečo cez tridsať, lúčime sa s ním ako so starým pánom. Napriek obmedzenému pohybu stretáva pestrú škálu vedľajších postáv: mrštného maitre d' Andreja, mrzutého kuchára Emila, ale ženské postavy popri grófovi tiež kvitnú. Zaujímavý rozvoj ponúka postava herečky Anny, z ktorej sa stáva grófova partnerka vo voľnom pomere – mám rada, keď vzťahy v knihách fungujú neštandardne a predsa z nich sála láska. Okľukou sa z grófa stáva otec a to nanajvýš nečakaným spôsobom; vyššie spomenutá dáma s tým však nemá nič spoločné. Napriek neštandardným vzťahom sa vytvára pomerne funkčná hotelová rodina, kde každý má svoje miesto. Opraty drží v rukách skúsený gróf, z ktorého si možno brať vskutku príklad, pokiaľ ide o nezlomnosť ľudského ducha. Ako hlása heslo na českej obálke: "Ozajstné bohatstvo nosíme v sebe."
Inšpiratívne mi prišli hry, ktoré gróf vymýšľa pre seba a svoju dcéru. Teda, konkrétne jedna, ktorou si krátili čakanie na jedlo v reštaurácii:
"Hra Zut, kterou si sami vymysleli, měla jednoduchá pravidla. Hráč číslo jedna navrhl kategorii s podmnožinou předmětů – například strunné hudební nástroje, slavné ostrovy, nebo okřídlená stvoření kromě ptáků. Pak se hráči postupně střídali, a to až do chvíle, kdy jeden z nich v rozumném časovém rozmezí (řekneme zhruba půl třetí minuty) nedokázal přijít s dalším příkladem. Zvítězil hráč, který vyhrál dvě ze tří klání. A proč se hře říkalo Zut? Protože výraz Zut alors! byl podle hraběte jediným vhodným zvoláním tváří v tvář drtivé porážce." (s. 347)
No nie je to krása? Hier, pri ktorých sú ľudia nútení spolu komunikovať, nikdy nie je dosť. Rozhodne je to lepšie riešenie, než sedieť vedľa seba a čučieť do mobilov.
Ale nech to nie je len samá chvála. Hlavne v druhej polovici som začínala strácať poňatie o niektorých postavách, respektíve, na mnohé som ľahko zabúdala. Popri roztomilej hotelovej rodinke, ktorú z veľkej časti tvoril "triumvirát" (pri častom opakovaní sa mi toto slovo sprotivilo!), sa v príbehu mihli aj postavy, ktoré mi v pamäti nezostali nielen po zabuchnutí dosiek knihy, ale dokonca ani počas jej aktívneho čítania a to je blbé. Snáď by ani nezaškodilo niektoré preškrtať – na druhej strane, je to príbeh masívny, zaberajúci desaťročia, a tak by bolo divné, ak by množstvo bolo okresané na základnú desiatku. Postava literáta Mišky, na ktorú som konkrétne narážala, však tvorí základný východzí bod deja a tak je to zrejme voči nemu nefér, každopádne mi ďalšie mužské postavy okrem "triumvirátu" (čiže gróf, maitre d' a šéfkuchár) začali splývať do jednej.
Priznávam, že som čakala ľahšie čítanie. Niežeby šlo o náročnú literatúru, avšak netreba sa nechať zmiasť adjektívom "bestseller". Knižka má napriek pozlátenej obálke vcelku rýdze vnútro.
Ale nech to nie je len samá chvála. Hlavne v druhej polovici som začínala strácať poňatie o niektorých postavách, respektíve, na mnohé som ľahko zabúdala. Popri roztomilej hotelovej rodinke, ktorú z veľkej časti tvoril "triumvirát" (pri častom opakovaní sa mi toto slovo sprotivilo!), sa v príbehu mihli aj postavy, ktoré mi v pamäti nezostali nielen po zabuchnutí dosiek knihy, ale dokonca ani počas jej aktívneho čítania a to je blbé. Snáď by ani nezaškodilo niektoré preškrtať – na druhej strane, je to príbeh masívny, zaberajúci desaťročia, a tak by bolo divné, ak by množstvo bolo okresané na základnú desiatku. Postava literáta Mišky, na ktorú som konkrétne narážala, však tvorí základný východzí bod deja a tak je to zrejme voči nemu nefér, každopádne mi ďalšie mužské postavy okrem "triumvirátu" (čiže gróf, maitre d' a šéfkuchár) začali splývať do jednej.
Priznávam, že som čakala ľahšie čítanie. Niežeby šlo o náročnú literatúru, avšak netreba sa nechať zmiasť adjektívom "bestseller". Knižka má napriek pozlátenej obálke vcelku rýdze vnútro.
Komentáre
Zverejnenie komentára