Vagína monológy: Vágnosť vs. vagína a kánon ženských hlasov
Vagína monológy. Názov na zachechtanie. Chacha. Uznávam.
Avšak ide o dosť serióznejšie dielo, než sa dá podľa názvu usúdiť. Zaujímavé, ako si dovolíme drzo sa uškŕňať pri názve ženských genitálií. A hra na to upozorňuje. Na to, ako je nám blbé nazvať vagínu vagínou. Ako radšej použijeme čosi vágne (!), čosi ako "tam dole", miesto slova vagína. A niektoré slová, ktoré majú slovo "vagína" nahradiť, znejú tiež tak trochu absurdne, tak trochu smiešne – môj favorit v tom horšom slova zmysle je "šušula". Môj favorit v tom lepšom slova zmysle je zase "mačička", ale to sa dá čakať od baby, ktorá vedie blog s názvom Knihokocúr. No nie? No áno.
Prekvapilo ma, aké široké spektrum je táto pomerne útla knižka schopná obsiahnuť. Pri Vagína monológoch som sa úprimne bavila i plakala. Bavila som sa na predstavách toho, čo by povedali rôznorodé vagíny. Niektoré vagíny boli neskutočne vtipné: Vstup dovnútra na vlastné nebezpečie. Nakŕm ma. Nevzdávaj to... Bavila som sa i na tom, čo by si obliekli, ak by mali možnosť. Hodvábne pančuchy, karnevalovú masku, klobúk z leopardej kože, okuliare, elektrickú pištoľ, vysoké podpätky, hermelín a perly, krajky i vojenské topánky, fialové perie, vetvičky a mušle... tak rôznorodé ženy sú, tak rôznorodé sú naše vagíny.
Riešili sa chlpy, menštruácia i ženská ejakulácia. Veci, o ktorých sa v spoločnosti nerado hovorí. Ale ony sa dejú, to všetko je tam. A potom prišla bolesť – pri monológu o znásilnení: Moja vagína bývala mojou dedinkou. Je to krátka stať, na necelé tri strany. možno dve, možno iba jednu, ak by písmo bolo zhustené, ale čítala som ju... večnosť. Taká bola ťažká. A potrebná.
Cieľom publikácie a následnej akcie V-Day je zabrániť násiliu na ženách. Podľa odoziev, ktoré sú tiež súčasťou publikácie, majú predstavenia veľký dopad ako ne ženskú časť publika, tak i na tú mužskú. A ja úprimne dúfam, že je to pravda. Eve Ensler dala dohromady kánon (ale i kanón) ženských hlasov, ktoré treba počuť.
Avšak ide o dosť serióznejšie dielo, než sa dá podľa názvu usúdiť. Zaujímavé, ako si dovolíme drzo sa uškŕňať pri názve ženských genitálií. A hra na to upozorňuje. Na to, ako je nám blbé nazvať vagínu vagínou. Ako radšej použijeme čosi vágne (!), čosi ako "tam dole", miesto slova vagína. A niektoré slová, ktoré majú slovo "vagína" nahradiť, znejú tiež tak trochu absurdne, tak trochu smiešne – môj favorit v tom horšom slova zmysle je "šušula". Môj favorit v tom lepšom slova zmysle je zase "mačička", ale to sa dá čakať od baby, ktorá vedie blog s názvom Knihokocúr. No nie? No áno.
Prekvapilo ma, aké široké spektrum je táto pomerne útla knižka schopná obsiahnuť. Pri Vagína monológoch som sa úprimne bavila i plakala. Bavila som sa na predstavách toho, čo by povedali rôznorodé vagíny. Niektoré vagíny boli neskutočne vtipné: Vstup dovnútra na vlastné nebezpečie. Nakŕm ma. Nevzdávaj to... Bavila som sa i na tom, čo by si obliekli, ak by mali možnosť. Hodvábne pančuchy, karnevalovú masku, klobúk z leopardej kože, okuliare, elektrickú pištoľ, vysoké podpätky, hermelín a perly, krajky i vojenské topánky, fialové perie, vetvičky a mušle... tak rôznorodé ženy sú, tak rôznorodé sú naše vagíny.
Riešili sa chlpy, menštruácia i ženská ejakulácia. Veci, o ktorých sa v spoločnosti nerado hovorí. Ale ony sa dejú, to všetko je tam. A potom prišla bolesť – pri monológu o znásilnení: Moja vagína bývala mojou dedinkou. Je to krátka stať, na necelé tri strany. možno dve, možno iba jednu, ak by písmo bolo zhustené, ale čítala som ju... večnosť. Taká bola ťažká. A potrebná.
Cieľom publikácie a následnej akcie V-Day je zabrániť násiliu na ženách. Podľa odoziev, ktoré sú tiež súčasťou publikácie, majú predstavenia veľký dopad ako ne ženskú časť publika, tak i na tú mužskú. A ja úprimne dúfam, že je to pravda. Eve Ensler dala dohromady kánon (ale i kanón) ženských hlasov, ktoré treba počuť.
Komentáre
Zverejnenie komentára