Podmanivé Ty a tvoje Skryté telá
S podmanivou du-formou sa človek nestretne často. Román Caroline Keppnes s výstižným názvom Ty sa jej však zmocnil až podozrivo dobre. Hlavný protagonista, či skôr antagonista, Joe Goldberg je na pohľad nenápadný kníhkupec, v hlave mu však rotujú myšlienky na vraždu. Každú jednu má však tak dôkladne odôvodnenú, že mu to vlastne hneď čitateľ odobrí a odpustí – ba, skôr by mu neodpustil, ak by tú vraždu nedokončil, či ju nebodaj spackal. Lebo, veď, všetci si zaslúžime zomrieť, ako oduševnene spieva Sweeney Todd.
Joe Goldberg však nemíňa svoj čas zbytočne – je to sčítaný, inteligentný mladý muž, trošku starosvetský, trošku divný, paradoxne príťažlivý. Presný fyzický popis síce v knihe ani nie je, aspoň pokiaľ slúži moja pamäť, navyše, stvárnenie Penna Badgleyho v seriálovej adaptácii od Netflixu je dostatočne silné, aby sa zarylo do pamäte. Netflix mu ešte nahádzal niekoľko plusov, ako napríklad starostlivosť o susedovie chlapča, aby nás zahnal tam, kam to zamýšľala aj pôvodná literárna predloha. A to je akvárium naplnené súcitom a pochopením: veď ten Joe to napokon myslí dobre, aj keď stalkuje, aj keď hackuje, aj keď tie svoje baby nenechá dýchať... a už mu prechádza aj vražda, a čitateľ mu fandí, aby dostatočne zahladil všetky stopy, veď konečne je tu schopný vrah a takým fandiť treba, veď talent na dokonalú vraždu je vo všetkých fikčných svetoch tak strašne vzácny! A tak Joe zahladzuje stopy a vy mu fandíte, ale len čo dokončí svoju poslednú prácičku, tak vám snáď aj dôjde, aký zvrhlík to je a že vlastne by mal byť v base, ale aj tak, načínate pokračovanie a dúfate, že miesto toho nájde konečne devu, čo mu jeho vrúcne city oplatí.
Až na to, že Joe je tragéd. Na ňom sa dá krásne ilustrovať, ako ľudia proste nechcú byť šťastní. Dokonca aj Joe, ktorý presne toto všetko vie, sám seba radšej zaťahuje do nekonečnej slučky a dusí sám seba žiarlivosťou, závislosťou od kontroly a napokon v druhom dieli aj ambíciami, akokoľvek všetkými týmito symptómami modernej, skazenej doby pohŕda.
Je to pohlcujúci thriller – dobre sa číta, je tam zvodný hlavný hrdina s antagonistickými črtami, ktorý je zároveň schopný rozprávač. Sú tam zaujímavé postrehy, mestá New York a Los Angeles sú v románovej sérii (dá sa hovoriť už o sérii, ak ju tvoria, aspoň zatiaľ, dve knihy?) zaujímavo vykreslené, každé má svoj vlastný charakter, pričom obe majú príznačnú ťaživú atmosféru, ktorú žáner thrillerov tak veľmi potrebuje. Ako korenie tam Keppnes pridáva aj vtipné momenty, toto bol jeden z tých, čo ma v druhom dieli s názvom Skrytá těla úprimne rozosmial:
"Jdu k Delilah na záchod, který je dokonalou kopií toho mého – jen buňka bez oken, jako peklo uprostřed pekla. Kadím. Nesplachuju. Jdu domů. O hodinu později mi píše esemesky: Líbí se mi, jak to na záchodě voní po tobě."
Nádherná ilustrácia ženy zúfalej až na dno po akejkoľvek mužskej spoločnosti.
Z klasického poňatia thrillerov sa však knižky Caroline Keppnes vymykajú jednak antagonistom ako hlavnou postavou a zároveň jej potuteľnou hrou s textom. V prvom dieli fascinuje du-forma, v tom druhom od nej upúšťa, ale napriek tomu ma pobavil napríklad do textu zakomponovaný smajlík. Je to drobnosť, ale poteší.
Práve tak, ako táto miniséria.
Joe Goldberg však nemíňa svoj čas zbytočne – je to sčítaný, inteligentný mladý muž, trošku starosvetský, trošku divný, paradoxne príťažlivý. Presný fyzický popis síce v knihe ani nie je, aspoň pokiaľ slúži moja pamäť, navyše, stvárnenie Penna Badgleyho v seriálovej adaptácii od Netflixu je dostatočne silné, aby sa zarylo do pamäte. Netflix mu ešte nahádzal niekoľko plusov, ako napríklad starostlivosť o susedovie chlapča, aby nás zahnal tam, kam to zamýšľala aj pôvodná literárna predloha. A to je akvárium naplnené súcitom a pochopením: veď ten Joe to napokon myslí dobre, aj keď stalkuje, aj keď hackuje, aj keď tie svoje baby nenechá dýchať... a už mu prechádza aj vražda, a čitateľ mu fandí, aby dostatočne zahladil všetky stopy, veď konečne je tu schopný vrah a takým fandiť treba, veď talent na dokonalú vraždu je vo všetkých fikčných svetoch tak strašne vzácny! A tak Joe zahladzuje stopy a vy mu fandíte, ale len čo dokončí svoju poslednú prácičku, tak vám snáď aj dôjde, aký zvrhlík to je a že vlastne by mal byť v base, ale aj tak, načínate pokračovanie a dúfate, že miesto toho nájde konečne devu, čo mu jeho vrúcne city oplatí.
Až na to, že Joe je tragéd. Na ňom sa dá krásne ilustrovať, ako ľudia proste nechcú byť šťastní. Dokonca aj Joe, ktorý presne toto všetko vie, sám seba radšej zaťahuje do nekonečnej slučky a dusí sám seba žiarlivosťou, závislosťou od kontroly a napokon v druhom dieli aj ambíciami, akokoľvek všetkými týmito symptómami modernej, skazenej doby pohŕda.
Je to pohlcujúci thriller – dobre sa číta, je tam zvodný hlavný hrdina s antagonistickými črtami, ktorý je zároveň schopný rozprávač. Sú tam zaujímavé postrehy, mestá New York a Los Angeles sú v románovej sérii (dá sa hovoriť už o sérii, ak ju tvoria, aspoň zatiaľ, dve knihy?) zaujímavo vykreslené, každé má svoj vlastný charakter, pričom obe majú príznačnú ťaživú atmosféru, ktorú žáner thrillerov tak veľmi potrebuje. Ako korenie tam Keppnes pridáva aj vtipné momenty, toto bol jeden z tých, čo ma v druhom dieli s názvom Skrytá těla úprimne rozosmial:
"Jdu k Delilah na záchod, který je dokonalou kopií toho mého – jen buňka bez oken, jako peklo uprostřed pekla. Kadím. Nesplachuju. Jdu domů. O hodinu později mi píše esemesky: Líbí se mi, jak to na záchodě voní po tobě."
Nádherná ilustrácia ženy zúfalej až na dno po akejkoľvek mužskej spoločnosti.
Z klasického poňatia thrillerov sa však knižky Caroline Keppnes vymykajú jednak antagonistom ako hlavnou postavou a zároveň jej potuteľnou hrou s textom. V prvom dieli fascinuje du-forma, v tom druhom od nej upúšťa, ale napriek tomu ma pobavil napríklad do textu zakomponovaný smajlík. Je to drobnosť, ale poteší.
Práve tak, ako táto miniséria.
Komentáre
Zverejnenie komentára