Keď Kráľ píše o písaní
V rámci štúdia mi už párkrát bola popodstrkávaná knižka Stephena Kinga: O psaní, avšak dlho mi trvalo si ju vypožičať a napokon prečítať. Teraz, keď som už za dobrou polovicou, môžem konečne povedať, že pre každého začínajúceho či večne sa pokúšajúceho spisovateľa by to mala byť povinná jazda. King je kráľ! A ako správny, spravodlivý kráľ nebude nikomu ťahať medové motúzy, prizná priamo, že nie každy spisovateľ je dobrý a nie je to práca pre každého, je to tvrdá práca, ale keď ju milujete... niet čo riešiť, fofolky ;)
Základné, sväté a v podstate jediné pravidlo pre každého spisovateľa je veľa čítať a veľa písať. Chýba už len počítať, ale to snáď príde potom, čo napíšete toľko kníh, až si ich budete musieť všetky zrátať! Ako práve pán King - ten ich má na konte už cez tridsať päť a stále sa mu to zdá málo. Ale pekne poporiadku: knižku otvára prvou časťou, a to svojím beletrizovaným životopisom. Sú to útržky zo života, rozprávanie anekdôt, takže nečakajte presné informácie, ale Kingovo spisovateľské nadanie sa tam samozrejme prejavuje v čírej forme. Do istej chvíle som si myslela, že celá kniha bude písaná touto formou, avšak je to len prvá časť. Avšak nezúfajte, mačiatka, brilantné postrehy o remesle sa dajú nájsť už tam, v malých úryvkoch Kingovho života, lebo ten bol spisovateľom snáď už od kolísky. Alebo aspoň od svojho chlapčenstva - toť upresnenie pre hnidopichov, čo nemajú radi hyperbolizáciu.
V rámci svojho Curriculum Vitae, ako túto časť knihy sám nazýva, sa nevyhýba ani zmienkam o svojich závislostiach na alkohole a drogách. Spomína na nevyhnutný zákrok rodiny, na podvedomú inšpiráciu sebou samým ako alkoholikom v románe Osvietenie, ale zároveň upozorňuje, že mýtus o géniovi, ktorý svoju genialitu bez strieskania sa nedokáže zvládnuť, je blud. Nefantazírujte o Hemingwayovi či Fitzgeraldovi, nebol to neskrotný tvorivý duch, ktorý ich nútil prevracať dná nespočetných pohárikov, ale čistá závislosť. A závislosť je závislosť, rovnaká u spisovateľa, kamionistu i bezdomovca. Nie elixír povinný pri honbe za životom.
King popisuje svoj životný štýl ako pomerne pokojný, žije v stabilnom manželstve, bez alkoholických a iných excesov a jeho deň je naplnený písaním, čítaním a nejakými zápasmi v telke, keď už (asi baseball?). A to isté radí aj nám ako autorom - teda, nie vyslovene baseball, ale to písanie a čítanie.
Od polovice je už kniha zameraná čisto na eseje, respektíve Kingove úvahy o technikách písania a o spisovateľskom remesle ako takom. Používa prirovnanie ku skrinke s náradím a túto metaforu vybrusuje podrobnejšie - vďaka svojej vlastnej spisovateľskej skrinke s náradím. Venuje sa dôležitosti slovnej zásoby, definuje, čomu sa vyhýbať, čo naopak uprednostňovať a skvelé je, že rovno svoje úvahy ilustruje na konkrétnych príkladoch, ako tých dobrých, tak aj zlých. Svojich spisovateľských kolegov chváli i kritizuje, ale čo je dôležité, svoju kritiku vždy podopiera argumentmi. Je skvelé, že priamo tak ukazuje, čo funguje a čo nie - neštíti sa ani kritiky seba samého, priznáva, že nejedenkrát to, čo iným zazlieva, aj sám urobil. Nech je táto sebakritika vzorom nám všetkým pokúšajúcim sa autorom!
King pozná svoje remeslo dobre, jeho tipy určite ocení každý autor, ktorý sa nachádza v štádiu pokus strieda omyl. Celkový tón Kingových úvah je povzbudzujúci. nenecháva sa však zviesť tónmi lacných motivačných príručiek, pripomína, že za úspechom je tvrdá drina. Ak teda chcete písať, no neviete, ako začať, Kingove memoáry majú solídnu šancu vás nakopnúť.
Základné, sväté a v podstate jediné pravidlo pre každého spisovateľa je veľa čítať a veľa písať. Chýba už len počítať, ale to snáď príde potom, čo napíšete toľko kníh, až si ich budete musieť všetky zrátať! Ako práve pán King - ten ich má na konte už cez tridsať päť a stále sa mu to zdá málo. Ale pekne poporiadku: knižku otvára prvou časťou, a to svojím beletrizovaným životopisom. Sú to útržky zo života, rozprávanie anekdôt, takže nečakajte presné informácie, ale Kingovo spisovateľské nadanie sa tam samozrejme prejavuje v čírej forme. Do istej chvíle som si myslela, že celá kniha bude písaná touto formou, avšak je to len prvá časť. Avšak nezúfajte, mačiatka, brilantné postrehy o remesle sa dajú nájsť už tam, v malých úryvkoch Kingovho života, lebo ten bol spisovateľom snáď už od kolísky. Alebo aspoň od svojho chlapčenstva - toť upresnenie pre hnidopichov, čo nemajú radi hyperbolizáciu.
V rámci svojho Curriculum Vitae, ako túto časť knihy sám nazýva, sa nevyhýba ani zmienkam o svojich závislostiach na alkohole a drogách. Spomína na nevyhnutný zákrok rodiny, na podvedomú inšpiráciu sebou samým ako alkoholikom v románe Osvietenie, ale zároveň upozorňuje, že mýtus o géniovi, ktorý svoju genialitu bez strieskania sa nedokáže zvládnuť, je blud. Nefantazírujte o Hemingwayovi či Fitzgeraldovi, nebol to neskrotný tvorivý duch, ktorý ich nútil prevracať dná nespočetných pohárikov, ale čistá závislosť. A závislosť je závislosť, rovnaká u spisovateľa, kamionistu i bezdomovca. Nie elixír povinný pri honbe za životom.
King popisuje svoj životný štýl ako pomerne pokojný, žije v stabilnom manželstve, bez alkoholických a iných excesov a jeho deň je naplnený písaním, čítaním a nejakými zápasmi v telke, keď už (asi baseball?). A to isté radí aj nám ako autorom - teda, nie vyslovene baseball, ale to písanie a čítanie.
Od polovice je už kniha zameraná čisto na eseje, respektíve Kingove úvahy o technikách písania a o spisovateľskom remesle ako takom. Používa prirovnanie ku skrinke s náradím a túto metaforu vybrusuje podrobnejšie - vďaka svojej vlastnej spisovateľskej skrinke s náradím. Venuje sa dôležitosti slovnej zásoby, definuje, čomu sa vyhýbať, čo naopak uprednostňovať a skvelé je, že rovno svoje úvahy ilustruje na konkrétnych príkladoch, ako tých dobrých, tak aj zlých. Svojich spisovateľských kolegov chváli i kritizuje, ale čo je dôležité, svoju kritiku vždy podopiera argumentmi. Je skvelé, že priamo tak ukazuje, čo funguje a čo nie - neštíti sa ani kritiky seba samého, priznáva, že nejedenkrát to, čo iným zazlieva, aj sám urobil. Nech je táto sebakritika vzorom nám všetkým pokúšajúcim sa autorom!
King pozná svoje remeslo dobre, jeho tipy určite ocení každý autor, ktorý sa nachádza v štádiu pokus strieda omyl. Celkový tón Kingových úvah je povzbudzujúci. nenecháva sa však zviesť tónmi lacných motivačných príručiek, pripomína, že za úspechom je tvrdá drina. Ak teda chcete písať, no neviete, ako začať, Kingove memoáry majú solídnu šancu vás nakopnúť.
Komentáre
Zverejnenie komentára